Snáď každý je na začiatku vzťahu zamilovaný a má ružové okuliare na očiach. Väčšinou to tak býva a tie začiatky bývajú naozaj krásne. Lenže čo keď sa potom zistí, že to nie je tak, ako to vyzerá? To je potom horšie. Ja som sa so svojím teraz už bývalým mužom zoznámila pomerne mladá. Mal som 18 rokov, mal 29 rokov. Hrozne mi imponoval a po krátkom čase, čo sme spolu randili a celkovo chodili, mne požiadal o ruku. Ja som si to podvedome hrozne priala, aby ma o ruku požiadal, bol to môj sen a vlastne vo finále tá žiadosť o ruku bola ešte krajšia, než som si ju vysnívala. Áno, takto presne to bolo. Vzal ma na dovolenku na Maledivy a tam ma o ruku požiadal pri mori. Bolo to snáď to najkrajšie, čo sa mohlo stať.
Milovala som ho čím ďalej tým viac a po nejakej dobe sme sa samozrejme vzali. Svadba bola veľká, prišlo plno ľudí, medzi nimi aj moja a jeho rodina, ktorí boli strašne radi, že sme sa dali dohromady. Lenže asi tak tri až štyri roky pri svadbe sme začali mať problémy. Manžel začal piť, začal mať problémy v práci. Ja som spočiatku o tých problémoch nevedela, ani sa mi nezveril a keď som sa to neskôr dozvedela, tak ma to celkom ranilo. Ale nejako sme si to vyjasnili a pokračovali sme v normálnom každodennom živote.
Ale neskôr som zistila, že všetko nie je také ružové, ako sa to zdá. Začal chodiť na sex priváty a tým u mňa úplne skončil. Ťažko som to niesla a bolo mi naozaj strašne. Nemohla som sa na nič sústrediť, stále som iba plakala a bolo mi psychicky aj fyzicky zle. To, že sa s ním chcem rozviesť, som mu oznámila až po nejakom čase, keď som toho bola aspoň trochu schopná. Bol celkom prekvapený, ako som to zistila a začal ma prehovárať, nech sa nerozvádzam, ale ja som si trvala na svojom. Nevera je vec, cez ktorú sa bohužiaľ nedokážem nikdy preniesť, ani keby som chcela.